Späť

Rok 2018

Cena Prešovského samosprávneho kraja za rok 2018

Laureátov na Cenu Prešovského samosprávneho kraja za rok 2018 zvolili poslanci Zastupiteľstva PSK.

Cenu PSK za rok 2018 získali:

• Jozef Bobalik - za nezlomnú vôľu a odvahu pri presadzovaní morálnych hodnôt a slobody prejavu
• Ing. Peter Lipa - za intenzívny dlhoročný osobný vklad pre rozvoj slovenskej hudobnej scény predovšetkým jazzovej a populárnej hudby a úspešnú propagáciu Prešovského kraja v celoslovenskom i zahraničnom rozmere
• plk. Mgr. Radoslav Lacko a kpt. Peter Toďor, in memoriam - za dlhoročný prínos pre rozvoj PSK a mimoriadne zásluhy pri záchrane života, zdravia a majetku občanov Prešovského kraja a Slovenska

 

Slávnostné odovzdávanie Ceny PSK sa uskutočnilo  18. decembra 2018 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove.

 

Fotogaléria

 

Jozef Bobalík

Jozef Bobalik sa narodil v roku 1928 v Lukove v okrese Bardejov. V rodnej obci na základnej škole dosahoval výborné výsledky, ale pre nedostatok peňazí nemohol ďalej študovať na strednej škole. Pod vplyvom propagandy a masívnej agitácie po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa spolu s rodinou vysťahovali do Sovietskeho zväzu za úrodnou pôdou i lepšou budúcnosťou, no opak bol pravdou.

Realita života v cudzej krajine bola na hony vzdialená sľubom, ale cesty späť už nebolo. Bobalikovci sa časom zžili s tamojšími krutými podmienkami. Mladý Jozef chcel študovať, no jeho plány predčasne ukončila udalosť, ktorá navždy zmenila jeho život. Počas tancovačky ho ozbrojený banderovec prinútil prečítať protistalinský leták. Udalosti nik neprikladal význam, no o pár mesiacov neskôr Jozefa zatkli a odsúdili na desať rokov väzenia.

Po strastiplnej ceste cez Kyjev, Charkov, Novosibirsk a Tajšet pracoval v táboroch Ozerlag, Magadan a Usť- Kujga. V drsných klimatických, prírodných a ľudských podmienkach, kde cena života znamenala pramálo, pracoval Jozef Bobalik až do roku 1955, kedy bol oslobodený. Po siedmich rokoch sa vrátil späť do Mirohošči na Ukrajine.

Po návrate domov začal pracovať, neskôr si s manželkou Máriou založili rodinu a v roku 1967 sa konečne presťahovali do rodného Československa. Príbeh Jozefa Bobalika inšpiroval k natočeniu filmu Jozef a jeho bratia a memoárovej knihy Sedem rokov na Severe.

Peter Lipa

Prešovský rodák, Peter Lipa, sa narodil 30. mája 1943. Už počas štúdií pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, od roku 1963 hrával v hudobnej skupine Struny. Pre komunistickú cenzúru vydal svoju prvú platňu až vo svojich 40 rokoch, napriek tomu sa vypracoval na jedného z najlepších a medzinárodne najuznávanejších európskych jazzových spevákov. Jeho piesne zazneli na všetkých kontinentoch.

Hudba Petra Lipu vychádza zo spojenia jazzu a blues. Ako prvý spevák na Slovensku uplatňuje v jazzovej hudbe slovenčinu. Vychádza z rytmických možností textu a prenáša ich do hudobného prejavu. V jeho repertoári nájdeme tradicionály, štandardy z oblasti swingu a moderného jazzu.

Peter Lipa bol dlhé roky jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku. Je nositeľom Krištáľového krídla za hudbu, Ceny prezidenta republiky a ďalších cien z oblasti hudobnej kultúry. Okrem toho je kľúčovým organizátorom podujatí jazzového života na Slovensku a ako prezident Slovenskej jazzovej spoločnosti aktívne a účinne pomáhal pri založení a udržaní tradície Prešovských jazzových dní. Od roku 1990 až doteraz úzko spolupracuje s východoslovenskými hudobníkmi na ďalších hudobných projektoch.

Ako jeden z mála prešovských rodákov žijúcich v inom meste, sa k Prešovu, v ktorom prežil celú svoju mladosť a získal základné i stredoškolské vzdelanie, hrdo hlási pri každej príležitosti a svojim hudobným i organizačným majstrovstvom mu robí skvelú reklamu a povesť hudobne najbohatšieho mesta Slovenska.

Radoslav Lacko a Peter Toďor, in memoriam

Plukovník Radoslav Lacko (48) začínal ako hasič v Národnom podniku Piloimpregna Prešov. Od roku 1992 pôsobil v rôznych funkciách Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), naposledy ako samostatný odborný inšpektor špecialista a riaditeľ Okresného riaditeľstva HaZZ v Prešove. Ako hasič pracoval 28 rokov.

Kapitán Peter Todor (43) nastúpil ako príslušník jednotky Zboru požiarnej ochrany na Okresnom úrade v Sabinove v roku 1999. Počas profesného života pracoval na rôznych postoch Okresného riaditeľstva HaZZ v Prešove. Ako hasič pracoval 18 rokov.

Obaja príslušníci boli zaradení do leteckej skupiny záchranárov HaZZ východ. Prvý ostrý zásah mali pri povodniach v Tichom Potoku, kde v spolupráci s príslušníkmi ozbrojených síl evakuovali osoby po spadnutí mosta nad riekou Torysa. Nasledovali stovky výjazdov k mimoriadnym situáciám, požiarom, povodniam, dopravným nehodám i k technickým zásahom. Obaja s nasadením bojovali o životy mnohých ľudí a zachraňovali majetok a hodnoty spoluobčanov.

Plukovník Lacko a kapitán Toďor prichádzali s inovatívnymi prvkami, snažili sa zefektívňovať činnosť a využívať spoluprácu s Leteckou základňou v Prešove. Obaja vytvorili dvojicu, ktorú bolo veľmi ťažko presvedčiť, že sa niečo nedá. Navzájom sa podporovali a snažili sa vytvoriť podmienky, aby sa hasičský modul v Prešove rozrastal a patril medzi tých najlepších. Žiaľ, to, čo ich v hasičskom zbore najviac napĺňalo, sa im stalo osudným. Zahynuli pri páde vrtuľníka letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 10. mája 2017 pri výcviku evakuácie zranenej osoby v podvese vrtuľníka.