Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475
  • Anglická verzia
  • Nemecká verzia
  • Francúzska verzia
  • Poľska verzia
  • Ruská verzia
  • Maďarská verzia
  • Ukrajinská verzia
  • Rusínska verzia
Textová verziaMapa stránkyTlačiť Odoslať RSS logo stránky youtubelogo portálu Twitterlogo portálu Facebook

 

 
Späť

Verejná konzultácia: Budúca stratégia EÚ 2020 - Príspevok PSK

Europe 2020

Prešovský samosprávny kraj patrí medzi regióny, ktoré najviac zaostávajú za európskym priemerom. Poloha – región na východnej vonkajšej hranici EÚ – prirodzene vytvára rôzne príležitosti a predstavuje výhodu regiónu. Na druhej strane táto periférna poloha prekáža rozvoju, keďže hlavný rozvoj je od Západu na Východ. Prešovský samosprávny kraj chce prezentovať svoj pohľad na budúcu stratégiu EÚ 2020, ktorá priamo ovplyvní jeho ďalší vývoj. Región veľmi verí, že záujmy regiónov, miest a obcí majú byť vypočuté dôkladne, aby sa zabezpečila úspešná implementácia stratégie EÚ na nasledujúcich 10 rokov.

Cieľ dosiahnuť trvalo-udržateľnú, sociálnu, trhovú ekonomiku, inteligentnejšiu a ekologickejšiu ekonomiku je zoširoka zdieľaný partnermi v regióne. Táto vízia bola napĺňaná posledných pár rokov. Hlavné priority pre EÚ 2020 vytýčené v pracovnom dokumente Komisie korešpondujú s regionálnymi a lokálnymi stratégiami aj na zaostávajúcom území, aké Prešovský samosprávny kraj predstavuje. V skutočnosti hlavné ciele Lisabonskej a Gothenburskej agendy boli zakomponované do rozvojových stratégií, programov a projektov. V tomto zmysle bola pridanou hodnotou Kohézna politika EÚ, ktorá nútila k dosahovaniu týchto cieľov v súčasnom a predchádzajúcom programovacom období. Kohézna politika umožnila regionálnym a lokálnym aktérom v nových členských štátoch napĺňať ciele EÚ na ich územiach. Vďaka štrukturálnym fondom bolo možné zrealizovať konkrétne kroky v ambicióznych oblastiach ako inovácie, životné prostredie a inklúzia v regióne, ktorý je najmenej rozvinutý.

Na rozdiel od priorít v pracovnom dokumente Komisie o budúcej stratégii EÚ 2020, ktoré môžu byť všeobecne uznané hlavnými aktérmi, bohužiaľ mechanizmus realizácie týchto priorít do praxe je otázny. Implementácia Lisabonskej agendy tiež mala nedostatky pri realizácii. Tejto kritickej chybe by sa malo predísť, najmä ak má byť táto stratégia východiskom z krízy pre EÚ, čo znamená byť realizovateľná od svojho schválenia. Lisabonská agenda nebola naplnená vo svojich cieľoch, hlavne v oblasti zamestnanosti a R&D, čo bolo tiež spôsobené problémom riadenia. Súčasné štúdie dokazujú, že regionálne a miestne samosprávy neboli asociované s Lisabonskou agendou dostatočne. V skutočnosti išlo o nedostatočné osvojenie si v praxi, keďže Lisabonská a Gothenburská agenda boli vnímané iba ako parketa členského štátu.

Skúsenosti a analýzy implementácie Lisabonskej agendy majú byť využité, aby sa predišlo zlyhaniu budúcej stratégie EÚ 2020. Uplynulých desať rokov skúseností a hodnotenia poskytuje cenné informácie pre vytvorenie nového viacúrovňového riadenia implementácie stratégie EÚ 2020. Preto je potrebné vyjasnenie časti pracovného dokumentu Komisie pod názvom „Stanovenie jasnej štruktúry riadenia na dosiahnutie účinnosti novej stratégie.“ Riadenie stratégie EÚ 2020 by malo byť vypracované detailnejšie a malo by sa týkať úlohy regiónov, miest a obcí. Nie je totiž dostatočné povedať, že „len cez partnerstvo jej špecifické akcie a ciele sú dosiahnuteľné“, nasledované „vykonané partnerstvom na úrovni EÚ a členského štátu.“ Je dôležité, aby jasný, inkluzívny systém riadenia bol definovaný, odsúhlasený všetkými územnými úrovňami a plne implementovaný. Úloha regionálnych a miestnych orgánov musí byť rozvinutá, majú sa stať centrom implementácie stratégie. Toto však nie je možné potom, ako stratégia je schválená európskymi inštitúciami a členskými štátmi. Preto regionálne a lokálne orgány majú byť zapojené od počiatku do tvorby takejto európskej stratégie.

V tomto zmysle je podstatné stanoviť adekvátnu finančnú perspektívu na 2014-2020, aby bolo možné realizovať túto stratégiu. Viacročný finančný rámec a revízia rozpočtu musia byť v línii so stanovenými prioritami. Nástroje EÚ majú byť dostatočne podporené a navrhnuté horizontálne, majú predísť sektorizácii.

Diskusia o stratégii EÚ 2020 je unikátnou príležitosťou naplánovať smerovanie EÚ k trvalo-udržateľnej, sociálnej, inteligentnejšej a ekologickejšej ekonomike. Bez pochýb Kohézna politika EÚ významne prispela k implementácii Lisabonskej stratégie v praxi. Preto je dôležité zobrať do úvahy Kohéznu politiku EÚ pri tvorbe stratégie EÚ 2020. Kohézna politika poskytuje nevyhnutné spojenie tejto stratégie s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Prepojenie budúcej stratégie EÚ 2020 a Kohéznej politiky EÚ má hrať významnú úlohu, keďže kohézna politika má kapacitu mobilizovať rôznych partnerov na všetkých územných úrovniach v súlade s princípom subsidiarity.

Viac informácií o EUROPE 2020: http://ec.europa.eu/eu2020/index_en.htm

Publikované: 14.01.2010 / Aktualizované: 24.05.2010 HoreTlačiť