Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475
  • Anglická verzia
  • Nemecká verzia
  • Francúzska verzia
  • Poľska verzia
  • Ruská verzia
  • Maďarská verzia
  • Ukrajinská verzia
  • Rusínska verzia
Textová verziaMapaTlačiť Odoslať RSS logo stránky youtubelogo portálu Twitterlogo portálu Facebook

 

 
Späť

Konferencia „100 rokov zákona o knižniciach“ o fungovaní verejných knižníc

Ocenila osobnosti z oblasti knihovníctva

Tlačová správa

Pohľad na minulé fungovanie verejných knižníc, na ich súčasné postavenie i vízie do budúcnosti priblížila odborná konferencia „100 rokov zákona o knižniciach“ z 11. decembra. Súčasťou osláv storočnice zákona z roku 1919 bolo oceňovanie deviatich osobností, ktoré sa zaslúžili o rozvoj knihovníctva v Prešovskom samosprávnom kraji.

Konferencia bola realizovaná v spolupráci s Knižnicou P. O. Hviezdoslava v Prešove a Krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc. Poukázala na  postupný vývoj verejných knižníc od roku 1919 do súčasnosti. Práve zákon z 22. júla 1919 bol pre ne v mnohých ohľadoch medzníkom. Významnou mierou ovplyvnil vzdelanostnú úroveň vo vtedajšom Československu. Spustil vlnu zakladania obecných knižníc naprieč celým naším územím. Na Slovensku umožnil vybudovať jednu z najhustejších sietí knižníc na svete.

Dnes sú knižnice vo verejnom živote miest a obcí nezastupiteľné. „Sú miestom dovzdelávania a kultúry, ale tiež stretávania sa. Predstavujú fenomén - pilier spoločnosti, ktorý ponúka prirodzený priestor pre gramotnosť akéhokoľvek druhu, aktívne podporuje aktivity obyvateľstva a najmä vyrovnáva sociálne rozdiely,“ vyjadril sa počas konferencie predseda PSK Milan Majerský, ktorý nad podujatím prevzal záštitu. „Samotné knihy sú v dnešnej dobe veľkou vzácnosťou. Niektorí možno poviete, že sa ich číta viac, než kedysi, niektorí, že menej. Všetko to závisí od toho, kto a akým spôsobom vedie svojich blízkych k literatúre. Je dôležité robiť tak od útleho detstva, aby si už malé deti osvojili návyky spojené s čítaním a mohli ich sprevádzať po celý život až po jeho starobu. Knihy nás predsa vzdelávajú a otvárajú nám celkom nové obzory. Formujú našu osobnosť, určujú charakter a prezrádzajú našu veľkosť. Človeka nerobí človekom len to, s kým sa priatelí, ale najmä to, čo číta.“

Odborníci z oblasti knihovníctva počas stretnutia poukázali i na budúce smerovanie kultúrno-vzdelávacích inštitúcií. „K tomu, aby slovenské knihovníctvo ďalej napredovalo,  je potrebné neustále skúmanie potrieb verejnosti, ideového a obsahového zamerania knižníc, aby čo najviac vyhovovali knižničnej sústave na Slovensku. Samozrejme, nemenej dôležité je aj ich priestorové, materiálne a personálne zabezpečenie i celoživotné vzdelávanie knihovníkov. Vďaka tomu všetkému môžeme zachovávať kultúrne dedičstvo pre ďalšie generácie,“ poznamenala Zuzana Prachárová zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Súčasťou podujatia bolo tiež oceňovanie osobností – deviatich  knihovníkov, z toho siedmich z PSK, ktorí sa zaslúžili o rozvoj knihovníctva v našom regióne. Dušana Katuščáka, Víta Richtera, Michala Rebyho, Angeliky Delejovej, Valérie Magačovej, Margity Foberovej, Emílie Kudlovej, Ľuboslavy Rusnákovej a  Márie Hnatkovej in memoriam.

Podľa štatistík za rok 2018 v Prešovskom samosprávnom kraji funguje 232 verejných knižníc, z toho 8  regionálnych knižníc v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK - najviac zo všetkých krajov Slovenska. Verejné knižnice disponujú knižničným fondom v objeme 2 153 549 kníh. Za uvedený rok v nich bolo zaregistrovaných 76 721 čitateľov, ktorí si vypožičali celkom 2 561 433 knižničných dokumentov. Verejné knižnice v minulom roku navštívilo 910 515 návštevníkov,  ktoré pre verejnosť pripravili 6 206 podujatí predovšetkým  na podporu čítania.

Prešovská župa v roku 2019 investovala na nákup kníh do regionálnych knižníc vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 95 tisíc eur. Taktiež poskytla finančné prostriedky v sume  vyše 42  tisíc eur na nákup výpočtovej techniky v súvislosti s nevyhnutnou potrebou jej revitalizácie, ako aj s požiadavkou prechodu na nový knižnično-informačný systém v knižniciach.

***

V Prešove 18.decembra 2019

Ivana Ondriová

Oddelenie komunikácie a propagácie

 

Ocenení knihovníci

Prof. PhDr. Dušan KATUŠČÁK, PhD.

Bibliograf, knihovník, vysokoškolský profesor. V r. 2000-2012 generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine. V národnej knižnici pracoval od roku 1968. V r. 2012 – 2016  prodekan pre vedu a výskum na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity.  Odborník v oblasti bibliografie, knižničnej vedy, štandardizácie, digitalizácie, informačnej politiky, informatizácie knižníc, dokumentácie kultúrneho dedičstva a ochrany písomného dedičstva. Autor vyše 200 odborných a popularizačných publikácií a viacerých národných projektov. Vďaka profesorovi Katuščákovi, ktorý pôsobil ako  generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice, v roku 2005 bol náš kraj prvý, ktorý prešiel na celonárodný knižnično – informačný systém Virtua. Tak sme sa ako jediný kraj stali súčasťou národného systému, čo malo veľký význam pre rozvoj knižnično – informačných služieb v našom kraji.

 

PhDr. Vít RICHTER

Riaditeľ knižničného inštitútu Národnej knižnice ČR, predseda Ústrednej knižničnej rady ČR, výkonný tajomník Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov ČR, patrí k najvýznamnejším osobnostiam súčasného československého knihovníctva. Profesne je takmer celý život spätý s Národnou knižnicou ČR (NK), kde pracuje od roku 1971. Prešiel radom pracovných pozícií a spoznal tak prevádzku knižnice ako málokto. Odborná, metodická aj organizačná činnosť Víta Richtera je veľmi rozsiahla a mnohostranná. Zodpovedá v plnom rozsahu jeho znalostiam, skúsenostiam, schopnostiam i funkciám, ktoré zastával. V rokoch 1998-2013 bol aj predsedom Zväzu knihovníkov a informačných pracovníkov ČR (SKIP), ktorý po zmene politických pomerov v novembri 1989 spoluzakladal, resp. pomáhal pri jeho obnovení. Od roku 1998 je tiež nepretržite predsedom Ústrednej knižničnej rady, ktorá pôsobí ako poradný orgán ministra / ministerka kultúry ČR. Pre knihovníkov PSK bol v mnohých projektoch a zámeroch dôležitým partnerom, odborným garantom, ale aj veľkým podporovateľom v rozvoji knižnično – informačných služieb a nových moderných trendov v našich knižniciach.

 

Verejná knižnica v Humennom

Michal REBY

Po ukončení štúdia v odbore knihovníctva pracoval od roku 1970 v Okresnej ľudovej knižnici v Humennom ako odborný pracovník, neskôr ako samostatný odborný pracovník. Celý svoj profesionálny život zasvätil práci knihovníka. V knižnici odpracoval 40 rokov a 123 dni. Bol členom Spolku slovenských knihovníkov. Pracoval na viacerých pracovných pozíciách, či už ako samostatný odborný pracovník, vedúci odborný knihovník, špecialista, metodik, zástupca riaditeľa, riaditeľ.  Za jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa sa začali v r.1993 zavádzať počítače a Knižnično – informačný systém  LIBRIS, bibliografický informačný systém BIBLIS. a v r.2000 prvé pripojenie na internet. Zaslúžil sa o zvyšovanie povedomia o kultúrnych a vzdelávacích inštitúciách mesta Humenné a regiónu, i na šírení dobrého mena kultúrnej, knihovníckej a vzdelávacej sféry v regióne. Je autorom viacerých článkov a časopisov vydaných pre knihovníkov v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce.

 

Knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove

Angelika DELEJOVÁ: Samostatná odborná knihovníčka, špecialistka v odbore metodika v Okresnej knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove pracovala od roku  1972 do  roku 2014. V pôsobnosti okresu viedla, organizovala a vykonávala metodicko-poradenskú činnosť knižniciam miestnych kultúrnych stredísk a ostatných sietí (školských, odborných, technických a iných knižníc na požiadanie). Spracovávala celoročné štatistické výkazy, robila rozbory a navrhovala opatrenia na skvalitnenie knižničnej práce. Vydávala metodické materiály a pripravovala odborné školenia pre knižničných pracovníkov v okrese. Zabezpečovala prieskumovú a analytickú činnosť, spracúvanie materiálov a podkladov na plánovanie a koncepčnú prácu v odbore knihovníctva pre obecné knižnice. Štyri desaťročia tvorivo odpracovaných rokov v knihovníctve si určite zaslúžia našu pozornosť a úprimne poďakovanie.

 

Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

Valéria MAGÁČOVÁ – v prešovskej knižnici strávila celý svoj profesijný život, od skončenia nadstavbového knihovníckeho štúdia v roku 1975 až do odchodu na dôchodok v roku 2014. Za takmer 40 rokov sa špecializovala na prácu s detským čitateľom, aktívne sa zúčastňovala odborných školení  i kurzov. Postupne sa vypracovala  na pozíciu vedúcej centrálnej požičovne (od r. 1991), istý čas bola aj zástupkyňou riaditeľky  a potom vedúcou knižnično-informačných služieb (od r. 1997). Stála pri zrode Britského centra, ktoré viedla 7 rokov (2007-2014). Aj jej zásluhou knižnica v ťažkých porevolučných rokoch úspešne zvládla nielen turbulentné zmeny ale i prechod na automatizovaný knižnično-informačný systém. Počas celého svojho pôsobenia  pripravovala, organizovala a moderovala desiatky knižničných podujatí a literárno-dramatické pásma, spracovávala projekty, pripravovala vernisáže, spolupracovala s MO Matice slovenskej, občianskymi združeniami, seniormi a predovšetkým so školami a študentmi.

 

Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou

Mgr. Margita FOBEROVÁ

Najprv pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach na útvare spracovania knižničných fondov na úseku MDT, kam nastúpila po skončení knihovníctva na FF UK v Bratislave v roku 1968. Od roku 1974 pracovala v Okresnej ľudovej knižnici vo Vranove nad Topľou, kde na pozícii vedúci odborný knihovník zodpovedala od r. 1979 za prácu odborných oddelení pre dospelých a pre deti a mládež. V rokoch 1982 – 1993 bola riaditeľkou knižnice a za jej pôsobenia sa knižnica presťahovala do účelových priestorov v novej budove Mestského domu kultúry, začala organizovať besedy s Rómskym obyvateľstvom a bola úspešná v celoslovenských súťažiach. Svoj priestor v knižnici dostali i Klub milovníkov poézie a začínajúcich autorov (od 1986), Klub rodičov s postihnutými deťmi klubová čitáreň, krúžky záhradkárov, včelárov, ovocinárov či podujatie „Nedeľa v knižnici“. Spolupráca s knižnicou neprerušila ani po odchode v roku 1993 a stále je aktívnou seniorkou.

 

Podduklianska knižnica vo Svidníku

Emília KUDLOVÁ vyše 40 rokov (od roku 1973) pracuje v Podduklianskej knižnici vo Svidníku ako bibliografka v oddelení bibliografie a regionálnej literatúry, ktoré pomáhala budovať. Za roky práce v oblasti regionálnej bibliografie vydala 17 zväzkov bibliografických ročeniek Svidnícky okres v tlači (roky 1976-1992), podieľa sa na heuristike, zhromažďovaní a archivovaní regionálnych dokumentov v knižnici, buduje a elektronicky spracováva článkovú regionálnu databázu okresu Svidník, dala základy rešeršnej činnosti v knižnici, spracovala profily vyše 60 regionálnych osobností a históriu vyše 60 obcí okresu Svidník. Organizuje a uskutočňuje rozličné podujatia s regionálnou tematikou, informatickú výchovu pre základné a stredné školy, regionálne súťaže, exkurzie a inštaluje výstavy regionálneho charakteru. Vyše 20 rokov realizuje v knižnici hodiny bibliografie pre študentov gymnázia. V rámci cezhraničnej spolupráce s Krosnienskou Bibliotekou Publicznou v Krosne bola vydaná spoločná bibliografia a regionálne podujatia. Je autorkou mnohých článkov z oblasti knihovníctva, publikovaných v odborných periodikách a zborníkoch ale aj v regionálnej tlači.. Pani Kudlová je zaradená do publikácie Malý slovník bibliografov Slovenska

 

Podtatranská knižnica v Poprade

Ľuboslava RUSNÁKOVÁ

V Podtatranskej knižnici v Poprade 40 rokov (1967-2007) na viacerých pozíciách a prešla takmer všetkými oddelaniami od detského, cez beletriu, metodiku, úsek doplňovania a spracovania fondov až po bibliografiu, kam nastúpila po ukončení FF UK v roku 1985
a zotrvala tam až do odchodu do dôchodku v roku 2007. Položila základy výskumnej dokumentovej činnosti Podtatranskej knižnici v Poprade. Regionálny výskum zviditeľnila prostredníctvom edície Tatranské listy, v rámci ktorej vydala Podtatranská knižnica v Poprade od roku 1990 11 zväzkov a do tlače je pripravený 12.

 

Ľubovnianska  knižnica v Starej Ľubovni – in memoriam

Mária HNATKOVÁ pôvodným povolaním učiteľka spojila svoj život s knižnicou v Starej Ľubovni od roku 1976, kde po absolvovaní odborného knihovníckeho vzdelania, prešla viacero odborných postov, od výpožičných služieb, cez bibliografku, vedúcu oddelenia, zástupkyňu riaditeľky, až po riaditeľku v rokoch 1987-2002. Ako bibliografka sa zásadnou mierou podieľala na budovaní pracoviska regionálnej bibliografie a vydávaní prvých bibliografických ročeniek Okres Stará Ľubovňa v tlači, ako riaditeľka knižnica podporovala kreativitu knihovníkov a zavádzala technické novinky v knižnici. Nadväzovala aktívnu spoluprácu aj so zahraničnými knižnicami v Novom Sonči, Muszyne či s Masarykovou verejnou knižnicou vo Vsetíne.

***

Fotogaléria

 

 

Facebook Youtube

Kontakty

Prešovský samosprávny kraj
Odbor kultúry 
Námestie mieru 2 
080 01 Prešov

Sekretariát: 051 / 70 81 752

E-mail: kultura@vucpo.sk

    

Kultúrne organizácie PSK - riaditelia

Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach PSK

 

 

Publikované: 10.04.2019 / Aktualizované: 28.01.2020 HoreTlačiť