Ako možno osláviť Deň Európy lepšie, než netradičným školským dňom a neformálnym vzdelávaním? My - traja žiaci a dve úžasné učiteľky z našej školy SOŠ gastronómie a služieb sme sa v rámci programu Zelená škola vybrali  navštíviť farmu Palomíno v Závadke pri Geraltove, kde sme sa dozvedeli veľa informácií a chceme sa o nich s vami podeliť.

Cesta trvala iba pol hodiny, no pre nás to bolo oveľa viac, pretože už sme sa už nevedeli dočkať. Už po vystúpení z auta nás privítalo asi päť krásnych a priateľských psíkov rôznych rás. Majiteľ farmy si ich o chvíľku zavolal, aby mu pomohli zahnať ovečky do dojičky.

Vidieť ako sa doja ovečky bol zážitok, no ešte väčší bol si to dojenie vyskúšať. Síce to nebolo originálne dojenie ako v dávnych časoch, ale mne osobne sa to veľmi páčilo. Medzitým, ako som si ja vyskúšala dojenie ovečiek, zvyšok mojej partie nazbieral púpavu pre menších obyvateľov farmy – gekony, korytnačku a vtáčiky. Boli sme milo prekvapení, že sme tu mohli uvidieť aj tieto zvieratká. Taktiež sme stihli pripraviť mliečko a nakŕmiť tie najmenšie ovečky, ktoré nemohli dostať mlieko od svojej mamičky ovce.

Ako sa dojili ovečky?

Ovečky sme nahnali do dojičky po šesť. Nasypali sme im šrot, aby v tej dojičke chvíľu vydržali. Keď dali hlávky do kŕmidla, jednoduchým systémom sme ich zastabilizovali, aby sa nemohli priveľmi hýbať. Na vemeno sme im nasadili stroj, po dokončení  dojenia sme ho opatrne odstránili, ovečky vypustili sa von a nahnali ďalších šesť. Takto to išlo dookola, až kým sme nepodojili všetky ovečky, ktorých bolo zhruba 260.

Ako sa taký ovčí syr vyrába?

Po dojení sme mlieko preliali cez plienku do plastovej nádoby, aby sa žiadna  nečistota nedostala do syra. Do čistého mlieka sme pridali syridlo, zamiešali a dvadsať minút nechali odstáť. Po odstátí sa syr vyzrážal. Po zrazení sa oddelí srvátka od syra. Syr sme potom nakrájali na maličké kúsočky a vliali do plienky, a znova nechali odtiecť. Zo srvátky sa zvykne robiť žinčica. Ani sme sa nenazdali, a už sme mali pred sebou tanier so syrom, ktorý sme si sami vyrobili. Bol to úžasný pocit, pre nás to bolo vtedy to najlepšie, čo sme kedy jedli.

Bol to super deň a ďakujeme, že sme ho mohli zažiť.  Majitelia farmy boli neskutočne trpezliví a všetko nám ukázali, veľa sme si vďaka nim mohli vyskúšať sami. S Eliškou ich dcérou, ktorá na farme pracuje s nimi sme si celkom rozumeli všetci. Má sedemnásť a je v treťom ročníku na strednej škole. Dalo sa s ňou porozprávať o všetkom. No a domov sme neodišli s prázdnou. Oni svoje produkty nielen vyrábajú, ale aj predávajú a chutia naozaj výborne. Všetci srdečne odporúčame.

***

So zelenou sa lúčia
naše drahé pani učiteľky: Janka Turzová a Alexandra Staškovič
a  žiaci: Ivan Rončák, III.B, Simona Rontová, III.B, Adam Nitzan, II.B

Fotogaléria