Z pozície predsedu PSK sa plne stotožňujem so stanoviskom Základnej organizácie Odborového zväzu justície v Slovenskej republike pri Krajskom súde v Prešove, ktorá dnes otvorene vyjadrila nesúhlas s aktuálnou situáciou v súvislosti s legislatívnym procesom, týkajúcim sa reformy tzv. Súdnej mapy.
Prešovský samosprávny kraj v znení ostatného neformálneho pozmeňujúceho návrhu by bol najviac postihnutý navrhovanou reformou, a to stratou štyroch okresných súdov vo Vranove nad Topľou, Svidníku, Kežmarku, Starej Ľubovni a ešte navyše aj stratou samostatnej pôsobnosti krajského súdu, čo považujem za nerozvážne rozhodnutie. Je to nepochopiteľné aj z dôvodu, že podľa zverejnených štatistických informácií má Krajský súd v Prešove v priemere na jedného sudcu najvyšší počet súdnych konaní vo všetkých agendách a rozhodnutiach.
Rozumiem myšlienke zefektívniť justičnú sieť, ako aj vrátiť justícii dôveryhodnosť. Avšak apelujem na to, aby sa tak dialo s citlivosťou pre jednotlivé regióny, ako aj krajské mestá. Tretie najväčšie mesto na Slovensko si zaslúži byť sídlom krajského súdu.
Návrh súdnej mapy je diskriminačný a likviduje jeden slovenský región v prospech iného. Vytvorením a schválením takto plánovanej súdnej mapy podľa nášho názoru dôjde k zhoršeniu v niektorých prípadoch až znemožneniu fyzického prístupu bežných ľudí k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov na súdoch.
Z nášho pohľadu predmetná reforma bude mať v realite zrejmý negatívny dopad na obyvateľov územného obvodu miest a obcí v kraji nielen z hľadiska dostupnosti. Reálne hrozí navýšenie nákladov na cestovanie, čo pre niektorých bežných ľudí môže predstavovať veľký problém, zvýšia sa aj trovy právnych zástupcov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí klient.
Prešovský kraj je najväčším na Slovensku a je potrebné upozorniť, že až 9 okresov v kraji je najmenej rozvinutých. V tomto kontexte navrhovaná reforma ešte viac prehĺbi regionálne rozdiely.
V predloženom návrhu absentuje reálna dopadová analýza navrhovanej zmeny súdnej mapy, najmä celková analýza finančných dopadov, a to za všetky dotknuté subjekty – súdy, prokuratúra, polícia, verejná správa, občania.
Vyšší územný celok v problematike racionalizácie súdov na Slovensku a tvorbe súdnej mapy síce nemá žiadne kompetencie ovplyvniť rozmiestnenie a špecializáciu súdov. Avšak pripravovaná reforma prináša viacero rizík, ktoré môžu priniesť negatívne dopady na občanov, na dostupnosť súdov a prístup k spravodlivosti.
Zastávam názor, že hlavným motívom zmien by malo byť hlavne personálne posilnenie súdov a lepšia, rýchlejšia a efektívnejšia vymožiteľnosť práva dostupná pre všetkých.
***
V Prešove 30. marca 2022