Späť

Voda je výzvou pre celý svet

Konferencia o vode spojila regióny i krajiny

Voda - najdôležitejšia téma dnešnej éry

Voda a jej využitie - taký bol podtitul jubilejnej, v podarí desiatej konferencie o slovensko-francúzskej decentralizovanej spolupráci. Konferencia sa konala v departmente Horné Pyreneje v mestečku Saint-Lary-Soulan. Uvedený región je partnerským regiónom Prešovského samosprávneho kraja. A práve oba regióny uvedenú konferenciu pripravili v dňoch 11. a 12. júna.

Turistický ruch, kúpeľníctvo, netradičné formy využitia vody, poľnohospodárstvo, vodné zdroje, zmeny vo vodohospodárstve v dobe globálneho otepľovania, zdroje vody... Takéto široké spektrum tém so sebou priniesla medzinárodná konferencia na tému voda. Konferencie sa zúčastnili odborníci z uvedených oblastí a zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv z Francúzska a Slovenska.

Voda, decentralizácia a globálny svet

„Voda je veľká hodnota a má veľký význam pre ľudstvo. Voda je jedným z mála zdrojov elektrickej energie, ktorá neškodí životnému prostrediu. Dnes je voda aj impulzom pre rozvoj cestovného ruchu,“ povedalaJosette Durrieu, prezidentka Generálnej rady departmentu Horné Pyreneje a členka Senátu Francúzskej republiky v úvode plenárneho zasadnutia na margo témy voda, životné prostredie a hospodárstvo, jej význam pre európsky kontinent. Tému vody ako výzvu pre celý svet vyzdvihli vo svojich príhovoroch všetci účastníci konferencie.

Téma konferencie ukrývala v sebe ďalšie dôležité posolstvo - ako globálnu problematiku preniesť na regionálnu a miestu úroveň. „Téma vody odzrkadľuje veľké výzvy globálneho sveta. Voda je celosvetovou témou. Voda nie je komerčnou záležitosťou. Voda je dedičstvom všetkých ľudí,“ zdôraznilHenri Cuny, veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku. Ako dodal, „každá spolupráca má svoje témy - hospodársko-ekonomické, kultúrne, ale aj témy globálneho charakteru, akou je práve voda. Som presvedčený, že decentralizácia je rozvojovým prvkom. Téma konferencie ukazuje, kam sa môže decentralizovaná spolupráca posunúť.“

Na jeho slová nadviazal ajJán Kuderjavý, veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku: „Téma konferencie je najdôležitejšou témou dnešnej éry. Opatrenia, ktoré prijímajú jednotlivé vlády, sa musia preniesť do regiónov. Decentralizovaná spolupráca dnes znamená myslieť globálne, konať lokálne. Francúzsko a Slovensko sa aj vďaka tejto konferencii navzájom približujú. Európska únia potrebuje flexibilné hospodárstvo. Veľké výzvy sa budú týkať regiónov, ktoré musia riešiť globálne problémy.“

Predseda Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Peter Chudík vyjadril potešenie, že v rámci konferencií o decentralizovanej spolupráci prišla na rad téma s odbornou a výsostne aktuálnou tematikou: „Voda je celosvetový problém a aj problém regiónov, napríklad pre pokles zásob pitnej vody. My, vďaka daru prírody - zdravej a čistej vode, ktorá je dedičstvom našich predkov, jej máme dostatok. Je našou povinnosťou starať sa o ňu tak, aby sme ju zdravú a čistú odovzdali našim deťom, a to najmä v čase, kedy rozvoj priemyslu spôsobuje vážny zásah do životného prostredia,“ zdôraznil predseda PSK. „Zdravá, čistá, pitná voda a jej efektívne využívanie vodných zdrojov je jedna problematika. Voda je však aj niečo viac. Sú to geotermálne vrty, no bohužiaľ, sú to aj povodne. Preto je dôležitá aj prevencia proti vodnému živlu. Tie postihujú náš región pravidelne. Som rád, že tejto téme venuje pozornosť aj Európska únia a spoločne nájdeme riešenia ako ďalej v otázke vody a jej budúcnosti,“ doplnil P. Chudík.  

Konkrétne skúsenosti a konkrétne témy

Odborníci z jednotlivých oblastí si vymieňali skúsenosti a vode sa venovali z viacerých aspektov. Počas dvoch dní sa paralelne konali tri workshopy. Prvý - Ako zlepšiť riadenie vodných zdrojov, sa zaoberal témami Integrovaný manažment vodných tokov a Modely manažmentu vodných zdrojov, druhý worshop pod názvom Voda a jej hospodársky význam mal nosné témy Zdieľanie vodných zdrojov a Cestovný ruch a kúpeľníctvo. Tretí workshop bol zameraný na výskum a univerzitnú spoluprácu.

Po prvýkrát sa do konferencie zapojila aj univerzitná a vedecká komunita z oboch krajín. Pripomienky odbornej verejnosti , ktoré odzneli, môžu prispieť k riešeniu problematických oblastí v tematike voda. Výmena skúseností môže priniesť vývoj nových technológií a následné šetrenie vodných zdrojov. Konferencia dala impulz pre ďalšie rozširovanie spolupráce v odborných kruhoch.

Členovia Slovenskej skupiny si v rámci odborného programu prezreli systém vodných priehrad Neste na rieke St. Lary. Vďaka integrovanému systému zabezpečuje vodné zdroje pre obyvateľov, poľnohospodárov a priemyselné účely z vôd, ktoré prichádzajú z Pyrenejí. Vodný systém zabezpečuje dostatok vody počas celého roka, v čase, kedy je v oblasti nedostatok zrážok.

Naopak, v našich zemepisných šírkach pôsobí voda aj ako prírodný živel. O tejto problematike hovoril Oliver Kovacs z Košického samosprávneho kraja: „Voda ako vodný živel má aj svoje výhody. Tam, kde je voda, je aj život. Vytvárajú sa biotopy, vytvárajú sa mokrade, obohacuje sa príroda, sú tu lužné lesy, ktoré potrebujú pre život vodu.“ Povodne, ktoré sa v pravidelných intervaloch opakujú, však spôsobujú rozsiahle škody. O. Kovacs zvýraznil protipovodňový význam priehrad na východe Slovenska: „Máme prečerpávacie vodné elektrárne - Ružín, Zemplínska šírava a ďalšie. Okrem výroby energie je veľkou výhodou aj ich protipovodňová ochrana pri zachytávaní prívalových vôd.“ Problémy na priehradách robí odpad, ktorý sa v hrádzach naplavuje a zachytáva. Zdôraznil ďalší aspekt súvisiaci s vodou: „Košický kraj má 80 %-tné pokrytie vodovodnou sieťou. Veľkým problémom sú však verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Zo 440 obcí v KSK má asi 102 obcí kanalizáciu. Aj predo odpadové vody končia v riekach a potokoch.“

Francúzi majú podobné problémy. Potvrdil to Pascal Osselin, zástupca Electricité de France: „Naše problémy sú podobné vašim. Trápia nás odpady vo vodných tokoch. U nás je 90 % obnoviteľnej elektrickej energie práve z vodných elektrární.“

Voda a jej energia prináša zo sebou aj množstvo konfliktov a stretov zúčastnených strán. Cloude Vautier, výskumný pracovník z Univerzity spoločenských vied v Toulouse v príspevku k riešeniu konfliktov súvisiacich s využívaním vodných zdrojov uviedol príklad Concert´Eau: „Do procesu využívania vodných tokov je potrebné zapojiť všetky dotknuté strany z daného územia. Ide napríklad aj o sociológov, chemikov, poľnohospodárov, či ekonómov. Vodohospodári aj na základe ich pripomienok môžu zachovať trvalo udržateľný rozvoj daného územia. Štúdia, ktorú sme realizovali, zohľadňuje všetky aspekty a pripomienky dotknutých strán. Na základe pripomienok sme dospeli k harmonickému riadeniu vodných zdrojov.“ Zaujímavé bolo, že nebol prijatý scenár, ktorý by mal minimálny dopad na životné prostredie a to práve pre zohľadňovanie uvedených pripomienok. Celkovo bolo navrhnutých 34 možností riadenia vodných zdrojov.

Veľký potenciál geotermálnych prameňov

Na vodu myslela aj Európska únia v programovacom období 2007-2013. Financie sú určené na rozvoj vidieka, výskum, vzdelanie. Veľký balík financií je určený pre informatizáciu a dopravu. To sú oblasti, do ktorých je možné zakomponovať aj vodu. Podľa Sabine Bourdy z Európskej komisie, DG REGIO, riadenie európskych fondov pre Slovensko a Rakúsko, je to veľká výzva: „Slovensko v najbližších rokoch investuje približne jednu miliardu do vody, jej úpravy, výstavby vodovodov, čističiek odpadových vôd... Rovnako dôležitou oblasťou je cestovný ruch. Aj tu je potrebné urobiť veľký kus práce a investovať finančné zdroje. Územné samosprávy na Slovensku sú mladé a potrebujú výmenu skúseností a téma konferencie ich konkretizuje.“

Jedinečnosť našej krajiny spočíva vo veľkom množstve prírodných prameňov a ich rovnomernom rozložení po celom území Slovenska. Na jeden kilometer štvorcový pripadá jeden prameň minerálnej alebo termálnej vody. Podľa ústavy je prvoradé zachovanie ich liečivých účinkov a až následne ich energetické využitie. A tu si mohli obe strany ale aj slovenskí zástupcovia porovnať svoje skúsenosti s využívaním tohto potenciálu.

Andrej Semanco z Krajského úradu životného prostredia Prešov uviedol príklad z prešovského regiónu. „V rámci prieskumu je v Prešovskom kraji pomerne dobre zmapovaná situácia v geotermálnej oblasti v popradskej kotline. Teplota vody pri ústí vrtov sa pohybuje v rozmedzí od 48 do 62 C°. Základné zloženie vôd je vápenato-horečnato-hydrouhličité.“ V popradskej kotline je momentálne povolených šesť geotermálnych vrtov. Využitie geotermálnej vody a minerálnej vody v tejto kotline je aktuálne v kúpalisku Vrbové, kde momentálne prebieha rozsiahla rekonštrukcia, zabezpečujúca celoročné využívanie. „Zaznamenali sme stúpajúci trend a záujem o využívanie týchto vodných zdrojov, o čom svedčí aj ďalších deväť prieskumných území, ktoré boli povolené v Prešovskom kraji,“ povedal okrem iného Andrej Semanco.

Na jeho slová nadviazal Martin Caja z Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), ktorý takisto diskutoval o využití termálnych vôd: „Racionálne využívanie geotermálnych prameňov bude mať priamy dopad na hospodársky a ekonomický rast Nitrianskeho regiónu a v konečnom dôsledku na ekonomiku Slovenska. Štúdia zmapovala celé územie NSK a zistilo sa, že v rámci celého regiónu existuje sedem oblastí, teda v každom okrese sa nachádzajú vrty geotermálnej vody. Oficiálne je v Nitrianskom kraji zaregistrovaných 38 vrtov.“ Energetický potenciál geotermálnej vody v tomto regióne sa podieľa v rámci Slovenska 18 % celkových obnoviteľných zdrojov energie. Teplota vody je od 20 do 105 C°. „V jednom regióne sa dokonca nachádza geotermálna voda, ktorá je svojím chemickým zložením podobná morskej vode. Ide o oblasť Podhájska, mikroregión Termál. Sú tu zjavné analógie s Mŕtvym morom. Štúdia určila 15 lokalít, z ktorých je už deväť využívaných, šesť z nich má reálne predpoklady v blízkej budúcnosti na využitie v programoch či už na rekreačno-športové účely, rehabilitačné, energetické, pitné a technologické účely,“ povedal M. Caja.

Cestovný ruch sa rozvíja vďaka kúpeľníctvu a zdravotnému cestovnému ruchu aj v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK). Dominujú zimné lyžiarske športy, rekreácie pri vode a vidiecka turistika. Aj s tým je úzko spätá voda a jej využitie. „V roku 2008 navštívilo Žilinský kraj 767 tisíc návštevníkov, z toho 345 tisíc zahraničných. Geotermálna energia v našom kraji sa využíva na Orave a Liptove, kde sa urobilo 376 geotermálnych vrtov. V súčasnosti sa využívajú približne štyri percentá tejto energie,“ uviedla Iveta Chabadová zo ŽSK. Kraj ma veľký potenciál pre využívanie geotermálnej a hydrologickej energie. 17 geotermálnych vrtov a bohatý výskyt prameňov dali základ pre rozvoj kúpeľníctva a turizmu na báze týchto termálnych vôd s celoročným využívaním. Príkladom sú Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, aquaparky Oravice, Bešeňová, Liptovský Mikuláš ...

Aj to sú spoločné črty, ktoré boli počas konferencie niekoľkokrát vyzdvihnuté. Povrdila to aj Josette Durrieu, prezidentka Generálnej rady Departmentu Horné Pyreneje: „V našej oblasti máme 14 lyžiarskych stredísk a to aj vďaka vode a umelému zasnežovaniu, ktoré je šetrné k životnému prostrediu. Je potrebné nájsť reflexiu ako využiť umelý sneh a nemať z toho strach. Nám chýba 10 mil. kubických metrov vody. Aj preto chystáme so Španielskom veľký projekt, ktorý by mal pomôcť nájsť nové zdroje vody a pomôže aj turistickému ruchu. Projekt sa bude realizovať v oblasti blízko Saint-Lary.“

Dvojdňová konferencia priniesla množstvo podnetov, ukázala možnosti vzájomnej kooperácie a výmeny skúseností. Ukázala a potvrdila, že téma vody, ktorá je jednou y hlavných tém globálneho sveta, sa v rámci decentralizovanej spolupráce dá preniesť na podmienky dvoch konkrétnych regiónov. Výmena skúseností a informácií bola prínosom a inšpiráciou pre francúzsku i slovenskú stranu.

Fotogaléria