Pieninský národný park
(814 hlasov)
Pieninský národný park - MPG (18,5 MB)
formát na stiahnutie pre nekomerčné účely
Pieninský národný park (PIENAP) s rozlohou 3 750 ha (hektárov) je najmenším národným parkom na Slovensku. Pohorie Pienin nie je veľké, ale spolu s poľskou časťou patrí k najkrajším a najcennejším prírodným územiam v strednej Európe (obrázok 4).
Pieniny priťahujú návštevníkov svojimi prírodnými krásami, kultúrnymi hodnotami a folklórnou tradíciou. Najväčšou atrakciou je splavovanie prielomu rieky Dunajec na tradičných drevených pltiach (obrázok 3).
Splav vedie z Červeného Kláštora cez deväť km dlhý divoký Prielom Dunajca so siedmimi meandrami do prístaviska pod goralskou obcou Lesnica. Z prístavu ku Chate Pieniny v Lesnici prepravujú turistov koče ťahané koňmi.
Na území PIENAP-u bolo vyhlásených celkom 19 osobitne chránených častí prírody. Medzi najznámejšie živočíchy Pienin patria: srnec, diviak, jeleň, rys, bocian čierny, čajka striebristá, pstruh potočný a iné. Rastlinstvo Pienin púta pozornosť botanikov už viac ako 200 rokov.
Prvým známym zberateľom rastlín bol fráter Cyprián, kamaldulský mních, ktorý časť svojho života prežil v Červenom Kláštore. Podľa starej legendy fráter Cyprián skonštruoval lietajúci stroj, ktorý údajne sám vyskúšal. Po zoskoku z Troch korún doletel až na Morské oko. Inkvizícia pekelný stroj spálila na námestí v Spišskej Belej a frátra doživotne uväznila.
Obec Červený Kláštor a historický objekt kláštora (obrázok 2) sú významnými miestami cestovného ruchu v národnom parku. V kláštore sídli múzeum s historickou, národopisnou a lekárnickou expozíciou. Cez národný park vedú početné turistické a cyklistické trasy.
Športovci splavujú Dunajec na raftových člnoch. Cezhraničný most (obrázok 1) cez Dunajec spojil poľskú a slovenskú časť Pienin a umožnil tak vystúpiť na symbol Pienin, skalný masív Troch korún, aj zo slovenskej strany.
(z publikácie Sedem divov Prešovského samosprávneho kraja)
Vydal: Prešovský samosprávny kraj, Text: Ing. D. Guziová, Autori fotografií: (1 - 4) Ing. D. Guzi.
