Medzinárodná výstava „Dialógy – Dialogues“ v Humennom

Od opátstva Escaladieu v Bigorre po Červený Kláštor na Spiši

Vo štvrtok 21. mája sa v rekonštruovaných historických priestoroch kaštieľa v Humennom uskutočnila vernisáž spoločnej slovensko-francúzskej výstavy Od opátstva Escaladieu v Bigorre po Červený Kláštor na Spiši. Zúčastnili sa na nej aj zástupcovia Generálnej rady Horných Pyrenejí.

Výstava je organizovaná v rámci spoločného slovensko-francúzskeho projektu. Jeho cieľom bolo preskúmať dejiny obidvoch území a zachytiť spoločné prvky, ktoré viedli k založeniu kláštorov a zoznámiť sa s historickou realitou kláštorného života troch reholí, ktoré tu pôsobili - cisterciánov, kartuziánov a kamaldulov. Zároveň bol vytvorený súbor jedinečných fotografií v Escaladieu a v Červenom Kláštore, ktorý predstavuje rozmanitosť pohľadu na obidva kláštory. „Napriek tomu, že oba kláštory sú od seba vzdialené stovky kilometrov, majú množstvo podobných, dokonca identických prvkov. Vyvíjali sa v iných prostrediach i podmienkach a napriek tomu sú až nápadne podobné. Dokumentuje to aj výstava fotografií. Aj my sme ťažko upresňovali, čo bolo fotené vo Francúzsku a čo na Slovensku,“ skonštatovala riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková.

Návštevníci výstavy sa môžu zoznámiť s históriou, životom i architektúrou kláštorov. Dvojjazyčný katalóg výstavy stručne mapuje históriu kláštorných rádov v oboch regiónoch - benediktínov a cisterciánov v Bigorre a cisterciánov, kartuziánov a kamaldulov na Spiši.

Organizátormi výstavy sú Prešovský samosprávny kraj (PSK) v spolupráci s Ľubovnianskym múzeom v Starej Ľubovni a Vihorlatským múzeom v Humennom spoločne s Generálnou radou francúzskeho partnerského departmentu Horné Pyreneje a Múzeom opátstva Escaladieu. Podľa Josette Durrie, prezidentky Generálnej rady Horných Pyrenejí, „naším spoločným želaním bolo vytvoriť spoločný kultúrny projekt, ktorý by sprístupnil bohatstvo dejín a kultúrneho dedičstva obidvoch územných celkov a cisterciánskych opátstiev.“

Výstava bola slávnostne otvorená v novembri minulého roku v Múzeu opátstva Escaladieu vo Francúzsku. V Humennom bude sprístupnená verejnosti od 21. mája do 26. júna. Neskôr bude výstava inštalovaná v ďalších objektoch Prešovského a Košického samosprávneho kraja a plánuje sa aj prezentácia výstavy v Pardubickom kraji v Českej republike v jeseni tohto roku a na budúci rok v poľskom Krakove.

***

Sprievodný text po výstave Dialógy

Slovensko-francúzska výstava sa skladá z troch častí:

1, fotografická časť (A) francúzskeho fotografa Pascala Le Doaré
2, fotografická časť (B) poľského fotografa Adama Bujaka
3, časť s trojrozmernými predmetmi (C) s názvom Cisterciáni, kartuziáni a kamalduli na Spiši – pripravená Ľubovnianskym múzeom

Predstavuje architektúru a blízke okolie dvoch kláštorov. Jeden z nich sa nachádza vo Francúzsku pod Pyrenejami. Ide o cisterciánske opátstvo Escaladieu, založené v 12. storočí. Najcennejšou zachovanou architektúrou tohto opátstva z románskeho obdobia je kapitulná sieň a kostol.
Druhý leží na Slovensku, v Pieninách. Ide o Červený kláštor, v ktorom pôsobili kartuziáni (v rokoch 1320 – 1563) a v 18. storočí kamalduli. Najcennejšou zachovanou architektúrou tohto kláštora z gotického obdobia, z čias pôsobenia kartuziánov v stredoveku, je kapitulná sieň a kostol. Z barokovej prestavby, z čias pôsobenia kamaldulov v 18. storočí, je to najmä veža pri kostole z roku 1750.

2, fotografická časť (B) poľského fotografa Adama Bujaka

Kartuziáni i kamalduli sú najprísnejšie rehole v západnom kresťanskom svete. Iba výnimočne je umožnené fotografom vstúpiť do týchto kláštorov. Pred niekoľkými rokmi sa naskytla Adamovi Bujakovi, mimochodom svojho času osobnému fotografovi pápeža Jána Pavla II., takáto príležitosť. Svojim fotoaparátom zachytil každodenný život mníšskej komunity v kamaldulskom kláštore na Bielanoch pri Krakove.

3, časť s trojrozmernými predmetmi (C) Cisterciáni, kartuziáni a kamalduli na Spiši – pripravená Ľubovnianskym múzeom

Výstava predstavuje pôsobenie troch reholí – cisterciánov, kartuziánov a kamaldulov na Spiši. Zameraná je najmä na prezentáciu života v spomínaných kláštoroch. Návštevník má možnosť sa zoznámiť s charakteristickými činnosťami jednotlivých reholí. Výstava predstavuje taktiež odev rehoľníkov jednotlivých rádov.

a, cisterciáni – okrem iného šíritelia progresívnych metód hospodárenia, majstri vo využívaní vody atď. Každoročne počas senoseče a žatvy pracovala celá kláštorná komunita na poli. Usádzali sa v predtým nevyužívaných údoliach, ktoré zúrodňovali.

b, kartuziáni – neprichádzali bezprostredne do kontaktu s okolitým svetom. Usádzali sa v horách, ďaleko od sídiel. Venovali sa okrem iného skriptorskej činnosti (prepisovaniu a iluminovaniu kníh). Za pozornosť stojí najmä originál kartuziánskeho antifonára z roku 1612 (zborník antifón – antifóna – striedavý spev kňaza a zboru pri bohoslužbe).

c, kamalduli – rovnako neprichádzali do kontaktu s okolitým svetom. Usádzali sa v horách, ďaleko od sídiel. Venovali sa okrem iného ošetrovaniu nemocných, pestovali liečivé byliny. V Červenom kláštore existovala v 18. storočí chýrna kláštorná lekáreň najmä vďaka frátrovi Cypriánovi, známemu z legendy o lietajúcom mníchovi. V jednej časti miestnosti sú prezentované lekárenské predmety, v druhej zariadenie dormitória (spálne) kamaldulského mnícha. Vo vitríne medzi oknami sa nachádza faximile prvého prekladu Svätého písma do slovenského jazyka, ktorý vyhotovili kamaldulskí mnísi v Červenom kláštore v polovici 18. storočia. Bolo to ešte v období pred bernolákovskou kodifikáciou nášho spisovného jazyka. Preklad sa radí k najcennejším pamiatkam slovenského písomníctva.

Miroslav Števík, historik Ľubovnianskeho múzea
Viac informácií na paneloch v jednotlivých expozíciách.
Ďalšie info: stevik@slnet.sk

 ***

Prešov 25. mája 2009

Veronika Fitzeková 
hovorkyňa PSK

Fotogaléria: