Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475. www.po-kraj.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Začiatok stránky, titulka:

Geografia

Všeobecné informácie

Prešovský kraj je podľa rozlohy druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.

Geografická charakteristika územia kraja

Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky.

Rozloha
Poloha
Povrch
Podnebie

Vodstvo
Príroda
Obyvateľstvo
Doprava

Rozloha

Svojou rozlohou 8 973 km2, zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na Slovensku.

Poloha

Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade, na malom úseku, susedí s Banskobystrickým krajom a západným susedom je Žilinský kraj.

Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatry a najvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.

Povrch

Väčšina územia kraja je hornatou krajinou s bohatou a špecifickou kultúrno – historickou tradíciou a rekreačným potenciálom. Hornatosť kraja je však zároveň nevýhodou, a to najmä z pohľadu medzinárodných aj vnútroštátnych dopravno – komunikačných väzieb.

Podnebie

Územie Prešovského kraja sa nachádza v severnom miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Podnebie rôznych oblastí kraja sa značne líši. Do teplej podnebnej oblasti patrí južná časť kraja (časť Východoslovenskej nížiny), kde priemerná ročná teplota dosahuje 8-10 oC. Stredná časť kraja s nižšími pohoriami patrí do mierne teplej oblasti, kde priemerná ročná teplota sa pohybuje od 4 do 8oC a do chladnej oblasti patria najvyššie časti kraja nad 800 m n.m. (Vysoké Tatry). Priemerné ročné teploty tam dosahujú od 4,1 v Starom Smokovci do 2,1oC na Lomnickom štíte.

Vodstvo

Z hydrografického hľadiska leží územie Prešovského kraja na hlavnom európskom rozvodí (Orografická rozvodnica PSK ).

Prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (povodie Bodrogu a Hornádu), iba severozápadná časť územia kraja patrí k úmoriu Baltského mora (povodie Popradu a Dunajca). Nachádza sa tu tiež veľa malebných plies, ktoré vznikli činnosťou ľadovcov v Tatrách. Najväčšie z nich je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m. Medzi významné umelé vodné nádrže vybudované na Slovensku po II. svetovej vojne patria Domaša a Starina. Kraj je významný bohatstvom minerálnych a termálnych prameňov. Ich výskyt sa viaže na hlboké zlomy v zemskej kôre (Bardejovské Kúpele, Vyšné Ružbachy, Cigeľka).

Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov riek Hornád, Torysa, Topľa, Ondava a Laborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a vo svojom 137. riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na území kraja, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti.

Územie kraja je bohaté na zdroje prírodných liečivých vôd, z ktorých najznámejšie sú Bardejovské kúpele, Cigeľka, Vyšné Ružbachy, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd Lipovce – Salvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd, napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik.

Príroda

V bohatej a pestrej prírode Prešovského kraja sa nachádza množstvo chránených území. Najcennejšie sú národné parky - Tatranský národný park, Pieninský národný park, a Národný park Poloniny, v juhozápadnom cípe zasahuje do územia kraja časť Národného parku Nízke Tatry. Okrem nich sa tu nachádzajú aj ďalšie chránené územia.

Na území kraja je výrazná diferenciácia klímy v závislosti od nadmorskej výšky, ktorá spôsobuje zásadnú zmenu v zložení rastlinstva, vytvárajúc tak vegetačné stupne. Pretože územie kraja je prevažne hornaté, je tu značné zastúpenie lesov. Z floristického hľadiska patrí tento kraj k neobyčajne bohatým častiam Slovenska, lebo napriek neveľkej rozlohe územia sa tu vyskytuje veľké množstvo pôvodných druhov rastlín.

Druhová skladba, štruktúra a diferenciácia živočíchov kraja závisí od prostredia, ktoré pre nich vytvára životné podmienky. Najviac je živočíšstvo späté s rastlinným spoločenstvom, ktoré mu poskytuje potravu i úkryt. V kultúrnej stepi prevláda stepné živočíšstvo - hlodavce (zajac, syseľ, hraboš, kurovité vtáky, jarabica, bažant, prepelica). Lesné živočíchy sa druhovo viažu na špecifické druhy lesnej vegetácie. Pre listnaté lesy sú charakteristické vlha, ďateľ, sýkorka, plch, mačka lesná a diviak. Na ihličnaté lesy sa viažu tetrov, hlucháň, medveď hnedý, kuna hôrna a rys ostrovid. Vo vysokých polohách nad hornou hranicou lesa sú typickými živočíchmi kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský, hraboš snežný a jazvec obyčajný. Vo vodnom prostredí sú hojné rôzne druhy rýb a vodného vtáctva.

Obyvateľstvo

Prešovský kraj patrí vďaka svojej geografickej polohe a prírodným podmienkam k územiam, kde sa už v dávnej minulosti začali objavovať prvé ľudské osídlenia. V súčasnosti žije na území kraja takmer 824 tis. obyvateľov (15,1 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska). Zaľudnenie regiónu je značne nerovnomerné. Nachádzajú sa tu okresy patriace počtom obyvateľov k najväčším na Slovensku (Prešov, Poprad) a na druhej strane okresy, ktoré sa zaraďujú k najmenej zaľudneným (Medzilaborce, Stropkov, Levoča, Snina).

Územie Prešovského kraja patrí medzi redšie osídlené oblasti Slovenskej republiky. Tvorí ho 665 obcí a 23 miest. Priemerná hustota osídlenia je takmer 92 obyvateľov na km2. Z celkového počtu obyvateľov žije 47,1 % v mestách (krajské sídlo Prešov obýva 89 618 obyvateľov). V sídelnej štruktúre regiónu sú zastúpené všetky typy sídelných formácií, od lazníckych osídlení, vidieckych obcí, po malé, stredné a väčšie mestá.

Najstaršími obcami kraja sú Chmeľov (okres Prešov) a Medzianky (okr.Vranov n.T., r.1212), najmladšou Baňa (okr. Stropkov, r.1957). Najväčší počet obyvateľov má obec Lendak (okr. Kežmarok, 4352), najmenší Havranec (okr. Svidník, 9).Najvyššie položenou osadou v rámci celého Slovenska je Skalnaté Pleso (okr. Poprad, 1 750 m n.m.).

Prešovský kraj má oproti republikovému priemeru o niečo mladšiu vekovú štruktúru (priemerný vek je 38,33 rokov). Úmrtnosť je 8,36 úmrtí na 1 000 obyvateľov a oproti celoslovenskému priemeru je vyššia pôrodnosť (12,10 živo narodených detí v prepočte na 1 000 obyvateľov).

Územie kraja je národnostne nehomogénne. Viac ako deväť desatín predstavuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Najpočetnejšími menšinami sú rusínska a ukrajinská.

Doprava

Prešovský kraj má z hľadiska medzinárodnej dopravy významnú polohu na ose sever–juh, ale i východ–západ. Prechádza ním dôležitý hlavný slovenský severný cestný koridor Bratislava – Žilina – Poprad – Prešov – Košice, v smere sever – juh východný medzinárodný koridor Poľsko - Stará Ľubovňa - Prešov a Poľsko - Svidník - Prešov, ktorý pokračuje po spoločnej trase do Košíc a Maďarska.

Železničné trate medzinárodného, resp. celoštátneho významu sú Žilina-Košice-Medzilaborce a Plaveč – Prešov – Košice.

Na území regiónu je medzinárodné letisko v Poprade, ktoré slúži predovšetkým pre región Tatier, ďalšie časti kraja majú letecké spojenie z medzinárodného letiska Košice. Verejnú autobusovú dopravu zabezpečujú široko rozvetvené linky Slovenskej autobusovej dopravy.

Pre individuálnych motoristov slúži hustá sieť ciest rôznej kategórie spolu s potrebnými službami, ako sú čerpacie stanice a servisy.

Zdroj: Štatistický úrad SR